V ére, keď sa svet zameriava na zníženie uhlíkovej stopy a hľadá inovatívne spôsoby výroby energie, solárna technológia otvára nové horizonty. Bifaciálne solárne panely, schopné zachytávať slnečné svetlo z oboch strán, predstavujú jedno z najsľubnejších riešení, ktoré môže zvýšiť energetickú účinnosť o 10–25 % v porovnaní s tradičnými panelmi. Prečo by mali byť tieto panely zaujímavé pre slovenské domácnosti, firmy a investorov? Poďme preskúmať ich potenciál, výhody a miesto v našej krajine.
Ako fungujú tieto inovatívne panely?
Bifaciálne solárne panely sa líšia od bežných monofaciálnych modelov tým, že využívajú energiu nielen z prednej, ale aj zo zadnej strany. Zadná časť panelov je vyrobená z priehľadného alebo reflexného materiálu, čo umožňuje absorbovať odrazené svetlo od povrchov, ako sú sneh, tráva, betónové plochy alebo vodné nádrže. Táto technológia, ktorá má korene v experimentoch ruských vedcov v 60. rokoch pre vesmírne aplikácie, získala na popularite vďaka pokrokom v technológii PERC (Passivated Emitter Rear Cell) a zníženiu výrobných nákladov za posledné desaťročie.
Podľa štúdií Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA, 2024) môžu tieto panely dosiahnuť vyššiu výrobu energie najmä v podmienkach s vysokou odrazivosťou, ako sú zimné mesiace na Slovensku, kde sneh zvyšuje odraz svetla. V ideálnych podmienkach, ako je inštalácia na snehom pokrytých plochách alebo v blízkosti vodných zdrojov, môžu priniesť nárast výkonu až o 25 %, hoci priemernejší zisk je okolo 15 % v závislosti od povrchu a uhla sklonu.
Prečo sú bifaciálne panely hrouzměnou pre Slovensko?
Solárna energia na Slovensku zažíva nebývalý rozvoj. Podľa najnovších údajov Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAFPO, 2025) pribudlo v roku 2024 viac ako 280 MW nového solárneho výkonu, čím sa krajina posunula bližšie k cieľom EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov. Bifaciálne panely ponúkajú šancu ešte viac optimalizovať túto kapacitu vďaka svojej špecifickej konštrukcii a výhodám:
- Zvýšená energetická efektivita: S využitím odrazeného svetla dokážu generovať viac energie z tej istej plochy, čo je obzvlášť výhodné v oblastiach s častou oblačnosťou, akou Slovensko je.
- Robustnosť a dlhovekosť: Vďaka dvojitému sklu a bezrámovému dizajnu sú odolné voči poveternostným vplyvom, ako sú silné sneženia alebo búrky, a ponúkajú záruku výkonu až 30 rokov, ako uvádzajú výrobcovia
- Rôznorodé možnosti inštalácie: Tieto panely sa dajú umiestniť nielen na strechy, ale aj vertikálne pozdĺž ciest ako protihlukové bariéry, alebo na vodné plochy, kde odraz od vody zvyšuje ich výkon.
- Estetická príťažlivosť: Ich moderný, polopriehľadný vzhľad umožňuje harmonickú integráciu do urbanistických či vidieckych prostredí bez narušenia vizuálnej estetiky.
- Finančná atraktivita: Hoci počiatočné náklady sú o 10–15 % vyššie ako u klasických panelov, dotácie od programov ako Zelená domácnostiam II a Modernizačný fond, spolu s nižšími prevádzkovými nákladmi, skracujú návratnosť investície na 7–10 rokov, v závislosti od veľkosti systému.
Predstavme si malú pekáreň , ktorá inštaláciou 15 bifaciálnych panelov na strechu pokrytú reflexným materiálom zníži svoje energetické náklady o 20 % a zároveň posilní svoju ekologickú reputáciu u zákazníkov. Alebo poľnohospodársky podnik , ktorý využíva odraz od polí na zvýšenie produkcie energie pre svoje potreby, čím sa stáva energeticky nezávislým.
Čo prináša budúcnosť tejto technológie?
Bifaciálne panely sú len začiatkom novej generácie solárnej energie. Výskum v oblasti perovskitovo-kremíkových článkov, ktorý podporujú spoločnosti ako Hanwha Q Cells (2025), sľubuje ešte vyššiu účinnosť a nižšie výrobné náklady. Na Slovensku sa zároveň rozvíjajú projekty solárnych fariem na vodných plochách, kde bifaciálne panely využívajú odraz od vodnej hladiny, čím maximalizujú energetický výnos.
Stoja za to bifaciálne panely?
Bifaciálne solárne panely nie sú iba technologickým pokrokom – sú investíciou do udržateľnej budúcnosti. Napriek vyšším počiatočným nákladom ich dlhodobé výhody, vrátane vyššej produkcie energie, dlhšej životnosti a zníženia uhlíkovej stopy, robia z nich lákavú voľbu pre kohokoľvek, kto chce ušetriť na energetických nákladoch a prispieť k ochrane životného prostredia. Na Slovensku, kde solárna energia rýchlo rastie, je teraz ideálny čas zvážiť túto technológiu ako súčasť stratégie pre zelenú transformáciu.

Zdroje
- Medzinárodná agentúra pre obnoviteľné zdroje energie (IRENA): Správa o solárnych technológiách, 2024.
- Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAFPO): Štatistiky o solárnom výkone na Slovensku, 2025.
- Hanwha Q Cells: Výskum perovskitovo-kremíkových technológií, 2025.
- Program Zelená domácnostiam II a Modernizačný fond: Informácie o dotáciách na solárne systémy, Slovensko, 2025.